Úvaha…

Veľa zápiskov v mojom denníku sa začína týmto slovom. Úvaha. To je také moje. Nad niečím sa zamýšľať, o niečom uvažovať, preberať to sama so sebou. Robím to často a robím to rada.

Písanie je niečo čo milujem a čo mi zároveň veľmi pomáha. Už veľa rokov. Veľakrát úvahy, ktoré mám ostanú len v mojej hlave. No a občas príde nejaká, ku ktorej sa opakovane vraciam. Alebo teda ona ku mne. Najprv na ňu myslím a potom si ju aj hodím na papier.

Môj denník, ktorý si vediem nie je totiž len čisto miestom kde si zapisujem udalosti, zážitky a svoje pocity ale je miestom kde si aj riešim svoje myšlienky a preberám nápady a témy, ktoré si chcem viac rozobrať. Odporúčam každému.

Tá o blogovaní…

Posledné mesiace sa práve sem na blog snažím viac písať. A keď píšem tak mám nastavené SEO a snažím sa splniť všetky body, ktoré to pri písaní článku odomňa žiada.

Pre vysvetlenie tým čo sa nevednujú blogovaniu tak SEO je Optimalizácia pre vyhľadávače – Search Engine Optimalization, technika online marketingu zameraná na zvýšenie organickej návštevnosti stránky. A teda ty je to o tom, že článok je zameraný na nejakú konkrétnu tému a táto technika pomáha autorovi aby téma ostala publiku jasná tým, že mu radí koľko krát má kľúčové slovo v článku použiť, kde ho umiestniť, aké dlhé vety písať, ako rozčleniť text a podobne… Niekedy si to pri písaní zapnem, niekedy nie. Nie vždy je totiž môj článok jednoznačný. Ako napríklad, keď píšem o obľúbencoch každý mesiac.

A teda.. už sa dostávam k tomu o čom som uvažovala a čo bolo námetom pre tento článok. Bola to moja myšlienka o tom, že som roky chcela blogovať. Dostala som sa k tomu ale už v čase (2020) kedy sú blogy a ľudia začínajúci s nimi viac komerční. V zmysle, že to chce mať veľa ľudí ako kariéru alebo spôsob zárobku a často sa z toho vytráca to, čo robilo blogy blogmi keď som si ich 10 rokov dozadu začala všímať a chodila k svojím obľúbeným ľuďom na stránky čítať. Autentickosť, prirodzenosť, to, že ich autori písali len tak lebo chceli a nečakali za to nič na oplátku.

A bolo mi ľúto, že ja vlastne už také niečo robiť nemôžem. Samozrejme môžem – ale v mojej hlave som si vravela, že už sa také blogy predsa nepíšu a všetko je štrukturované a má svoje pravidlá. A potom som si uvedomila, že ja vlaste nie som profesionálny bloger. Nezarábam tým a nezávisím na tom takže tú slobodu vlastne mám. A preto som si povedala, že okrem článkov, ktoré sú o konkrétnych témach – čo ale vlastne tiež píšem rada – budem písať aj takéto “svoje”. Pri ktorých by SEO nastavenie asi svietilo na červeno a z mojich prekombinovaných súvetí by už asi vybuchlo počítadlo. Takže ostane vypnuté a ja si budem slobodne tvoriť.

Toto je teda prvý z nich. A budem ich písať viac. Budem zdieľať viac takých obyčajných každodenných vecí. Aj keď to sa zas roky vo mne bije ďalšia dilema a to, že chcem pôsobiť v online scéne a deliť sa o veci zo svojho života ale zároveň nechcem dávať svoje súkromie na internet v priveľkej miere. Váha… čo vám budem hovoriť. A aj keď som neni moc hororskopovo zameraná tak charakteristika váh na mňa veľmi dobre sedí. A s ďalšou váhou bývam – už roky. A rozumieme si a veľakrát sa smejeme aké je to s nami rovnaké vo veľa oblastiach. Ako odďaľujeme chodenie na úrady a nemilé povinnosti na najposlednejší dátum, ako máme rady oddych a dobré jedlo, ako chceme stále chudnúť ale roky si užívame všetko dobré jedlo čo nám skríži cestu, ako milujeme filmy a chodenie do kina či aké sme obe kreatívne.. aj keď každá tým svojim jedinečným spôsobom. A mnoho ďalšieho.

A ja aj tak túto svoju zvláštnu a nejednoznačnú nerozhodnú povahu milujem. Naučila som sa ju milovať. A to bude na dnes asi všetko. Dúfam, že sa máte všetci dobre a že to nebolo moc chaotické. Verím, že tí čo si z tohot článku niečo mali vziať si to v ňom našli. Verím totiž, že tu nikto z vás nie je náhodou 😉.