Moje roky na vegánstve
Vytvorila som si sama pre seba zvyk, že budem rok po roku rekapitulovať svoju cestu na vegánstve pomocou YouTube videí.
Každý rok natočím jedno a pridám ho na YouTube. Začala som veľmi nevinne bez nejakého zámeru do budúcnosti. Proste som po prvom roku bola zo zmien čo sa mi udiali tak nadšená, že som vzala svoj mobil a veľmi amatérsky natočila video o svojom prvom roku na vegánstve a postrihala ho v Movie Makeri.
Veľmi rada na to spomínam. Bolo to v čase kedy ma vegánstvo úplne nadchýnalo lebo som o ňom takmer nič nevedela a každý deň bol pre mňa niečím úplne novým. Poznáte ten pocit začiatkov. Sú krásne. V každej oblasti. Proste sa človek celým svojím JA nadchne pre niečo alebo pre niekoho a robí chyby a naberá skúsenosti a teší sa z novoty toho čo práve zažíva.
Tak som to mala aj ja s vegánstvom. A stále ešte aj po rokoch vôbec neviem všetko. A milujem to. To množstvo vedomostí a skúseností, ktoré sa dajú obsiahnuť len časom. Teším sa na ďalšie a ďalšie.
V tomto článku vám trochu priblížim ako každý ten rok vyzeral. Uvidíme koľko mi bude siahať pamäť 😁. A začnem od toho najnovšieho. A každý rok túto zbierku doplním o ten aktuálny.
5 ROKOV NA VEGÁNSTVE
Piaty rok bol rokom kedy som začala pred všetky ostatné dôvody konečne dávať aj svoje vlastné zdravie. Roky už sledujem veľké množstvo doktorov zaoberajúcich sa vplyvom rastlinnej stravy z celistvých potravín na prevenciu či dokonca liečenie menej vážnych aj závažných ochorení.
Veľmi ma zaujíma téma dosiahnutia maxima ľudského potenciálu čo sa týka zdravia. Teória sa tam teda roky už kumulovala ale až posledných pár mesiacov mi tam niečo kliklo a zrazu všetko začalo dávať zmysel a ja som svoje nezdravé návyky začala meniť za nové. A zatiaľ sa mi darí.
4 ROKY NA VEGÁNSTVE
Tento rok som celkom bojovala s pomerom zdravej a nezdravej veganskej stravy. Veľa času som strávila jedením v reštauráciách, kde moje voľby padali na čo najkalorickejšie, častokrát smažené jedlá. Hranolky v mojom jedálníčku rozhodne viedli.
Užívala som si dostupnosť vegánskych potravín okrem reštaurácií aj v obchodoch a jedla som kopu sladkého. Zdravotne som sa necítila nejak extra zle pretože vždy aj v časoch keď jem takto nezdravo si moje telo pýta veľmi veľa ovocia a zeleniny. Takže to hasilo požiare tam kde som ich zapaľovala.
Už aj vtedy ma nadchýnala myšlienka ísť smerom k zdravej strave ale nejak som to neprevádzala do praxe. Spôsobilo to značný nárast váhy a vo svojom tele som sa vôbec necítila dobre. Bola som trochu stratená a dúfam, že takýto rok sa už nikdy nezopakuje. Tvárila som sa, že je všetko ok ale bolo mi zo seba veľmi smutno. Som ale rada, že sa o to s vami možem podeliť lebo aspoň vidíte, že aj keď človek zíde z cesty vždy sa može na tú správnu vrátiť. ❤
3 ROKY NA VEGÁNSTVE
V tomto období som bola neskutočne šťastná. V živote sa mi darilo. Mala som novú prácu a tých najlepších kolegov na svete. Vytvorila som si okruh známych a kamarátov s ktorými som neskutočne rada trávila svoj čas. Jedla som prevažne zdravo, objavila som Intermittent Fasting a po asi štyroch rokoch som bola na váhe na akej som sa cítila byť sama sebou. No a konečne som si zvykla na tempo Prahy keďže som tu už bývala druhý rok. Najprv sa mi zdalo, že je to tu celé nejaké zrýchlené a nevedela som udržať s tým tempom krok.
Chodila som sa neskutočne veľa po práci prechádzať a mala toľko energie, že som dokonca aj pred prácou celé leto chodila na hodinové prechádzky po Letnej pred východom slnka. Z času na čas som si dokonca aj zacvičila a začala mať rada pohyb. Čo bola pre mňa novinka lebo okrem prechádzok a behu športy neboli nikdy mojimi kamarátmi.
Až v tomto bode svojho života som pocítila aké je to cítiť sa každý deň fakt fyzicky dobre. Od sekundy čo som sa prebudila. Je zvláštne ako si to človek neuvedomuje, kým sa jeho stav nezlepší. Lebo to čo pokladáme za normálne je veľakrát len zlomok z toho ako by sme sa mohli a mali vo svojom tele cítiť.
Tento rok bol proste úžasný a chcem aby taký bol už každý.
2 ROKY NA VEGÁNSTVE
Druhý rok mojej vegánskej cesty bol rokom veľkých zmien v mojom živote a aj v mojej osobnosti. Mám pocit, že som osobnostne neskutočne vyrástla. Prebehlo vo mne veľké prebudenie sa v mnohých oblastiach. Hlavne v tej duchovnej rovine. Prestala som riešiť veľa zbytočných vecí, ktorými som sa kedysi zaoberala. Vyriešila som si v sebe veľa otázok aj tém, s ktorými som sa roky pasovala. Stala som sa svojím lepším ja. A pritiahla si do života hrozne veľa štastia a radosti. Neviem ako to bolo možné ale ja som snáď od tohto roka minimálne dva roky bola vkuse takmer denno denne šťastná. Až tak, že som tomu sama nechápala.
Samozrejme boli aj dni kedy som bola smutná, kedy sa nedarilo alebo som musela riešiť životné situácie, ktoré neboli príjemné. Ale vždy to trvalo len chvíľu a zas sa to prehuplo do toho štastia😀.
Zmenila som okrem seba aj svoj život. Po štyroch (a pol) rokoch som sa zbalila a odišla z Rakúskeho mesta Linz žiť do Prahy. Len tak. Lebo som chcela. A prestala som mať strach z veľkých životných rozhodnutí. Myslím, že po tomto sa už nebudem báť nikdy ničoho. A viete čo bolo najlepšie? Že v Linzi bola vegan reštika jedna v tom čase a tu v Prahe tak milión. Yeah baby! Totálne som bola happy. Doteraz som ešte stále nebola vo všetkých.
1 ROK NA VEGÁNSTVE
Uff…. opisovať predošlé roky bolo síce ťažké lebo som musela vypichnúť to najdôležitejšie čo by som vám chcela povedať. Tento rok bude ale ťažký z iného dôvodu. A to z toho, že tento človek na ňom mi je úplne cudzí.
Úprimne vám poviem, že kto ma poznal len do tohto roku ten musí mať o mne neskutočne skreslenú predstavu. Vôbec to nie som ja. Keby toto video nebolo súčasťou série už dávno by som ho vymzala. Tak ako som vymazala asi ďalších 20, ktoré som v tom období na YouTube pridala. Keď sa naň pozerám vidím jedno hrozne naivné a stratené dievčatko. A pritom som už bola dospelá. Normálne keby mám storj času tak by som za ňou cestovala a povedala jej aby otvorila oči a zložila si ružové okuliare a začala dávať na svoj vnútorný pocit a počúvala svoje JA. A samozrejme by som ju silno objala.
Aby ste si nemysleli nič zlé. Ja sa na ňu nehnevám ani jej nič nezazlievam. Bola dobrá a milá a snažila sa v živote byť šťastná. Ale bola hrozne naivná a nevedela koľká bije. Vo veľa oblastiach. A nechala so sebou mávať. Či už v pracovnom alebo osobnom živote.
Mám ju rada. Lebo ona objavila vegánstvo pre nás dve a urobila to rozhodnutie čo nám zmenilo život. Len sa v nej proste nevidím. Ale je pre mňa pripomienkou toho, že každý môže svoj život aj samého seba zmeniť.
A ešte aby to bolo aj k téme a k tomu vegánstvu. Jedla som prevažne tak ako predtým keď som bola vegetariánka. Len som v tomto období vymenila mliečne produkty za vegan nahrážky. Toto bolo obdobie konzumácie veľmi veľa polotovarov.
Aj keď v Rakúsku v roku 2016 chýbali vegan reštaurácie potraviny v obchodoch boli vegánskymi produktami doslova natrieskané. Ani teraz tu v Prahe nie je toľko rozmanitosti čo sa už vtedy predávalo tam. A ja som si šla všetko.Vegánske jogurty, syry, párky, zmrzliny, gumené medvedíky, nutely a fakt všetko čo mali. To bol raj na zemi pre začínajúceho vegána. Fakt som prešla na vegánstvo na správnom mieste a v tom správnom čase.
Zaujímavá cesta a je tam vidieť každý rok posun.
Ja som začínal inak. Na začiatok som nemal tušenie čo je to vegánstvo a neviem či som ho vôbec registroval. Vedel som že je vegetariánstvo – to som bral že je pre ženy ktoré chcú “žiť zdravo”
No a raz tak ako každý deň som sedel na meníčku za 3,50 Eura (kura s broskyňou a ryžou) a napadla ma myšlienka, ktorú som už niekedy dávno počul netuším odkiaľ – “Že človek by nemal zjesť nič čo nedokáže sám zabiť.” No a ja by som to kura zabiť nedokázal. Tak som hneď prestal jesť mäso. Začal som na youtube pozerať teda “zdravšiu stravu”, rôzne fitness a pri jednej téme na mňa vyskočilo video surovej dcérky, takže som sa dozvedel že existuje vegánstvo a že mliečny priemysel je niečo strašné. To mi trvalo 5 dní takže som skončil aj s mliekom a stal sa vegánom.
A keďže som od začiatku sledoval videá Pavla Houdeka, tak som hneď začal celorastlinnou stravou so základnými potravinami na ktorej fungujem už roky. To neustále varenie je pre mňa otrava a rád by som sa najedol niekde v reštaurácii, ale nemám také možnosti a z hľadiska zdravia je to asi najlepšie 🙂
Pre mňa je varenie doma to najlepšie. Úplne to milujem a baví ma vymýšľať si rôzne kombinácie jedál z toho čo mám doma. Vždy niečo pokombinujem a chutí mi to. Asi by som ešte mala napísať článok o tom čo ma viedlo k prechodu na vegánstvo a o tých začiatkoch. Prvý rok na vegánstve bol úplne iný než tých 5 vegetariánskych pred ním. Ale vždy som vedela že k vegánstvu chcem dojsť. To, že si objavil Pavla Houdka bolo super. Ja som v začiatkoch registrovala hlavne freelee a podobne zameraných youtube vegánov čo jedli takmer len samé ovocie a exotiku. Ale rokmi prišli aj ďalšie informácie a smery a našla som si tam to svoje. Ale vidš stále sa učím a podľa toho aj priposôbujem. Ale som veľký milovník jedla celoživotne😄💛
Článok o začiatkoch vegánstva by potešil. JJ Pavel Houdek je super a nie len ohľadom stravy ale všetky tvrdenia má opreté o štúdie a odborné publikácie. Dostal som sa k nemu cestou: Od surovej dcérky som objavil kanál Ovocny Check a od neho zas Pavla Houdeka. A potom prišiel Radek Látal ktorý to má tiež dosť podložené všetko čo tvrdí. Čo sa týka jedla, ako mne osobne nerobí problém variť, ale nie stále každý deň, rok za rokom. Raňajky, obed, večera… každý, každý, každý deň. Ako môžem sa ísť najesť do reštaurácie alebo pizzerie kde im poviem čo mi majú pripraviť, ale to jedlo by nebolo vyvážené, takže sa to nedá robiť pravidelne.